6.2 Hlúposť dosahovania obchodných prebytkov
Ak si nejaká krajina myslí, že mať opakujúci sa obchodný prebytok je dobrá vec, veľmi sa mýli. Aj keď takáto stratégia krátkodobo rieši nedostatočnú kúpnu silu v domovskej krajine, v dlhodobom horizonte to predstavuje falošné zlato, iba vykonštruované peniaze ktoré sa vyparia ako dym keď nastane požiadavka na splatenie alebo okamžite, keď je takáto stratégia opustená.
Prečo je to tak ?
- V prvom kroku, vývozcovia uložia svoje peniaze v banke, ktorej dôverujú. Prečo nie ?
- Banka požičia tieto peniaze vláde krajiny, ktorá chce dovážať. To znamená, že pôvodne uložené peniaze tam už nie sú, sú nahradené pôžičkou, ktorá predstavuje aktívum( majetok). To je dôležité, kedže aktíva majú svoju hodnotu a preto môžu slúžiť ako záloha za bankový záväzok ( čo sú peniaze, ktoré dostali od vkladateľov) a ktoré sľúbili vrátiť ( preto záväzok) na požiadanie.
- Vláda rozdistribuuje požičané peniaze obyvateľstvu cez rozličné programy. Takto sa dovážajúci štát zadĺži a utratí požičané peniaze. Už ich viac nemá, majú ich jeho občania.
- Ľudia v dovážajúcom štáte kúpia čo chcú z dovozu, kedže ich kúpne sila bola posilnená štátnymi peniazmi.
Teraz tieto peniaze definitívne opistili dovážajúci štát. Nemá ich ani vláda, ani jeho občania. Presunuli sa NASPÄŤ k vývozcom.. - Vývozcovia uložia peniaze z obchodných aktivít znova do svojich bánk..
Veria, že teraz vlastnia 2 súbory peňazí: 1) pôvodný vklad
2) novozískané zisky
Ale v skutočnosti ich peniaze v banke sú reprezentované
1) pôvodným vkladom, ktorý prešiel celou cestou cez bankovú pôžičku, štátny redistribučný program, spotrebu a konečnú platbu
2) Záväzok banky zaručný novozískaným Aktívom – pôžičkou vláde dovážajúcej krajiny.
Ak by vývozcovia v tomto momente požadovali v hotovosti obidva súbory peňazí, banka by musela požiadať o hotovosť inú banku cez predaj svojho aktíva – pôžičku vláde dovážajúcej krajiny. V prípade, že táto vláda je solventná a dôveryhodná a neboli by žiadne pochybnosti o jej schopnosti tento záväzok splatiť, nebol by s tým žiaden problém.
6. Kolobeh pôžičky a vývozu sa opakuje a na jeho konci eportujúci podnik verí, že vlastní 3 súbory peňazí, ktoré ale v realite sú reprezentované iba 1 skutočným súborom peňazí a 2 súbormi záväzkov, zabezpečenými cez pôžičku do cudziny. Je dôležité si uvedomiť, že vláda dovážajúcej krajiny ani jej obyvateľstvo tieto peniaze nemá, jediný súbor skutočných peňzí v obehu presunuli naspäť k vývozcom kedykoľvek zaplatili za tovary, čo kúpili.
7. Po 3 opakovaniach, dovážajúca krajina má dlh 3 súborov peňazí,rovnajúci sa zisku ktorí exportéri veria, že získali.
Teraz banka povie, že chce svoje peniaze naspät !
Nuž, bude to vážne problém, pretože jediný súbor peňazí, ktorý menil vlastníkov sa k nim už vrátil ako vklady ziskov ich vývozcov.
Vláda dovážajúcej krajiny namá žiadne peniaze. Ich obyvateľsto ich takisto nemá.
Dlh sa rovná ziskom, v súlade s našou ekonomickou teóriou.
Ak sú banky, ktoré poskytli tieto peniaze schopné predať svoje aktíva, je to v poriadku. Inak skrachovali.
Ak vláda dovážajúcej krajiny nie je schopná splatiť svoj dlh ( a skutočne, nemajú čím) a ak ani po dlhšom obdobi pokúšania sa o splatenie neuspejú ( úsporné opatrenia...) požadujú čiastočné zmazanie dlhu.