16.3 Mýtus šetrenia ako záruka prosperity.
Existuje široko rozšírený mýtus, hovoriaci že väčšina našich problémov pramení z príliš vysokej spotreby na dlh a tak možno nájsť spásu iba v návrate k tradičným hodnotám šetrenia a akumulácie kapitálu. Spotreba by mala byť obmedzená na výšku príjmu a úspory.
Moja teória už vysvetlila, že spotreba na dlh nie je život nad pomery ale nevyhnutný nástroj na doplnenie chýbajúcej kúpnej sily. Bez pôžičiek, a to ako súkromných ( krátkodobé riešenie) alebo štátnych ( trvalejšie, ale stále nie dokonalé riešenie) by sme vôbec nemohli dosahovať zisk v agregátnom merítku.
Jestvuje ale ešte jeden dôvod, prečo šetrenie vôbec nemá zmysel v makroekonomickom merítku.
Predstavte si, že máte na svojom účte 100$. Ak tieto peniaze ušetríte, budú dostupné na pôžičky pre iných a to jednotlivcov, tak firmy ako aj štát. Ak sa rozhodnete ich utratiť, budú odčítané z vášho účtu a okamžite pripísané na účet podniku, kde ste niečo nakúpili. Takže váš účet bude 0, ale účet niekoho druhého bude teraz +100$. Výsledná suma v bankovom systéme zostala absolútne nezmenená, iba sa zmenila pozícia týchto 100$. Toto sa udialo v zlomku sekundy a banka má stále rovnaké množstvo peňazí na požičanie ako by ste ich ušetrili.
Výsledkom je, že šetrením nevytvárate žiaden kapitál navyše, ktorý by inak nevznikol. Peniaze sú stále v bankovom systéme, môžu byť požičané a jediným rozdielom je, že si dobrovoľne odopierate tovary a služby vo viere, že ich budete môcť spotrebovať neskôr. Toto je ale, ako bolo vysvetlené v predchádzajúcich kapitolách, vôbec nie také isté ako by ste mohli očakávať. Je veľa príkladov, prečo budúca spotreba nemusí byť možná na rovnakej úrovni ( pomarančový sad) alebo vôbec, alebo za podstatne navýšených cien významne znižujúcich hodnotu ušetrených peňazí.
Zároveň tým znižujete realizujúcu kúpnu silu v danom období a tak znižujete zisky firiem.
To vedie k nižšiemu výberu daní, nezamestnanosti a recesii.
Čo by sa stalo, keby sa všetci ľudia naraz rozhodli ušetriť celú svoju mesačnú výplatu a tak “pomôcť ekonomike” naakumulovaním kapitálu ?
Odpoveď je jednoznačná. Ekonomika by skolabovala a okamžite by nastúpila vážna recesia. Dobrí ľudia nasledujúci túto radu by sa nestačili čudovať, čo sa deje. Je neuveriteľné, že táto rada sa stále dáva a je propagovaná ako niečo mimoriadne potrebné a chválihodné.
“Je recesia, tak musíme šetriť…. na štátnej, firemnej, osobnej úrovni“ Takú do neba volajúcu hlúposť by už snáď ani média nemali odvysielať ( je to zrejmý recept na sebadeštrukciu) ale stále sa to deje. Niečo ako stredoveké púšťanie žilou, len v 21. storočí.
Každý ušetrený dolár prispieva k tomuto scenáru, pretože šetrenie dnes nie je to isté ako pred 100 rokmi. Dnes to znamená iba znižovanie obratu ekonomiky a tak pokles HDP zo všetkými následkami ( rýchlejší rast dlhu k HDP, vyššia nezamestnanosť, nižší výber daní…)
V minulosti na tejto rade mohlo byť trocha pravdy keďže peniaze vo forme zlatých a strieborných mincí elektronicky neprenosných potrebovali byť fyzicky uložené v banke ako jediný možný spôsob ako umožniť ich ďalšie požičiavanie. Ak v tých časoch neboli peniaze v banke ( ale zakopané pol metra pod zemou v truhlici), tak sa nepohybovali tak ako by to bolo žiadané. Ale dnes žijeme v 21 storočí. Situácia je dramaticky odlišná. Dnes, aj keď “nešetríte”, v skutočnosti poskytujete peniaze širšej verejnosti cez ich uloženie v banke a používanie elektronického bankovníctva, ktoré ich robí okamžite dostupnými.