2. Tvorba zisku
Zisk je základným cieľom pre väčšinu obchodných spoločností. Čo to ale znamená dosahovať zisk v ekonomike ako celku a ako takýto opakujúci sa úspech ovplyvňuje náš finančný systém ? Na pochopenie následkov tohto procesu sa musíme trocha pozrieť do jednoduchých účtovných pravidiel. Nič zložité, iba nevyhnutné základy: Každá spoločnosť ktorá dosahuje zisk má tržby, ktoré sú vyššie ako náklady. Jednoduché, však ?
Čo tvorí tržby nie je v tejto chvíli podstatné, je na ľubovôli podnikateľa v akej oblasti bude pôsobiť.
Čo nás zaujíma je nákladová stránka. Náklady pozostávajú zo miezd, materiálu, subdodávok a úrokov z kapitálu. Je to zjednodušený pohľad avšak postačuje. Pozrime sa však bližšie na tieto jednotlivé zložky nákladov. Ak sa oceňuje materiál, skade pochádza jeho cena ? Suroviny, či už nerastné alebo prírodné sú vyrábané firmami, ktoré tak isto majú svojich zamestnancov, spotrebovávajú ďalšie subdodávky, materiál a snažia sa dosiahnuť zisk. Ako sa určí cena uhlia ? Korporácia musí zaplatiť svojich zamestnancov, subdodávateľov a určiť cenu, ktorá je vyššia ako tieto náklady a zakomponovať aj zložku zisku. To isté platí pre spoločnosti poskytujúce služby, energie ako aj kapitál. Vždy cena musí byť vyššia ako súhrn nákladov, vrátane nákladov na kapitál.
Grafické znázornenie je nasledovné:
Z uvedeného je zrejmé, že všetky ostatné náklady, sú v skutočnosti premenené mzdové náklady a zisk. Pod subdodávkou je možné rozumieť najširšiu kategóriu, ktorá zahrňuje tak materiál, služby ako aj kapitál. Náklady subdodávky B pozostávajú z miezd firmy B, zisku B a subdodávok ďalších spoločností, pripadajúce na túto subdodávku. Takisto náklady C sa rozkladajú podobne a ide to až do konca pyramídy.
Áno, aj cena kapitálu je v praxi vyjadrená cenou práce ( bankoví zamestnanci najrozličnejšieho typu) a zisku (cena kapitálu od sporiteľov, alebo na medzibankovom trhu)
Výsledný efekt je ten, že zisk akejkoľvek spoločnosti pozostáva z rozdielu medzi tržbami a platmi ľudí, podieľajúcich sa na týchto tržbách v najširšom ponímaní a ziskovou prirážkou všetkých subdodávateľov.
Na to, aby spoločnosť A dosiahla zisk musí platiť, že tržby sú väčšie ako náklady, čo v prenesenom význame znamená, že celkové mzdy kooperujúce na danej produkcii sú nižšie ako tržby.
A tu je ten problém !!! Ak toto je rovnica úspešnej firmy, ako sa môže táto produkcia realizovať ? Ako možno predať produkciu, keď kúpna sila (platy zamestnancov, podieľajúcich sa na jej výrobe) sú nižšie ako plánované tržby ? Ak sčítate všetky mzdy vyplatené vo výrobnom procese spojenom s touto produkciou (nie iba priame mzdy, ale aj mzdy všetkých zamestnancov subdodávateľov, pripadajúce na túto produkciu a poskytujúcich vstupy ako materiál, služby a stroje) tieto budú nižšie ako plánované tržby presne o sumu plánovaného zisku.
Príklad:
Spoločnosť A používa svojich vlastných zamestnancov a platí im 100$.
Okrem práce nakupuje aj materiál za 30$ od spoločnosti B a používa stroje od spoločnosti C v hodnote 40$ ktoré plánuje používať počas 4 rokov, takže ich cena sa rozpočíta na ¼ zo 40$ = 10$ ročne.
Takže celkové náklady pre A sú: 100 + 30 + 10 = 140$
Ak plánujú dosiahnuť zisk 10%, A musí predať čokoľvek čo vyprodukuje za 140 x 1,1=154$
Spoločnosť B ako dodávateľ materiálu tiež chce dosiahnuť zisk. Ak ich očakávaná marža je tiež 10% ich mzdy pripadajúce na túto dodávku nemôžu byť viac ako 30 / 1.1 = 27$. Ak by zaplatili na mzdách viac, nedosiahli by plánovaný zisk 10%.
Spoločnosť C ako dodávateľ stroja s dlhšou dobou životnosti, pri plánovaní zisku musí brať do úvahy, že mzdy ich robotníkov musia byť kalkulované v súlade s plánovanou obrátkou zásob. Preto nemôže platiť svojim robotníkom viac ako 10 / 1.1 = 9$ ak očakávaný zisk je tiež 10%. Nový stroj v tejto mini ekonomike nepredajú skôr ako sa starý plne opotrebuje a spoločnosť A bude potrebovať náhradu.
Výsledná kúpna sila distribuovaná cez mzdy je nasledovná:
AD (agregátny dopyt=kúpna sila) = 100$ (A) + 27$(B) + 9$(C) = 136$
Agregátna ponuka produktov spoločnosti A je: AS= 154$.
Rozdiel medzi AS a AD je 18$, čo pozostáva z 14$ (zisk A) + 3$$ (zisk B) + 1$ (zisk C)
Takže produkcia spoločnosti A bude mať určité problémy pri svojom odbyte, keďže kúpna sila distribuovaná prostredníctvom miezd je nižšia ako sa očakávaná pri tržbách. Tento jednoduchý príklad vysvetľuje problém zisku a efektu ktorý má na znižovanie kúpnej sily. Čím vyššia zisková marža, tým väčší rozdiel medzi dostupným dopytom a ponukou.
Poviete si, veď tržby sa realizujú aj (hlavne) prostredníctvom zákazníkov, ktorí nie sú zamestnancami. Správne. Avšak aj títo ľudia sú nejakí zamestnanci nejakej firmy. A tento ich zamestnávateľ sa riadi rovnakou rovnicou. Aj on chce dosahovať zisk. Preto aj on logicky nastavuje ceny tak, aby tržby boli vyššie ako súbor vlastných a prenesených miezd a ziskov. Preto možno upraviť rovnicu jednej firmy na globálnu rovnicu, vyjadrujúcu súhrn všetkých tržieb všetkých firiem:
Príklad:
Môžeme pridať ďalšiu spoločnosť D vyrábajúcu nejaký iný produkt so mzdami 1000$ a plánujúcu zisk pri marži 20%, teda očakávajúcu tržby 1200$.
Dostupná kúpna sila distribuovaná prostredníctvom týchto dvoch spoločností je teraz
1000(D) + 136(A+B+C) = 1136$
Ponuka je reprezentovaná dvoma typmi produkcie ohodnotenej na 154(A) + 1200(D) = 1354$
Aj keď druhá spoločnosť dodala do systému podstatne viac kúpnej sily, ich spoloční zákazníci nie sú schopní kúpiť všetko, čo je ponúkané. Rozdiel medzi AS(1354) a AD (1136) je zasa v zisku: 18$(A+B+C) + 200$(D) = 1354$ - 1136$
Je možné, že dobre platení zamestnanci spoločnosti D kúpia všetku produkciu spoločnosti A, ale potom by chýbala kúpna sila na zostávajúci dopyt (1136 – 136 = 1000$) na uspokojenie tržieb spoločnosti D. Aspoň nie so ziskom. Ak by všetci zamestnanci zúčasťňujúci sa na výrobnom cykle A+B+C použili svoje mzdy na doplnenie kúpnej sily zamestnancov D, boli by schopní spolu kúpiť skoro 95% (1136 / 1200) produkcie D pri zachovaní jej marže ale spoločnosť A by nedostala žiadne tržby a skončila v bankrote.
Výsledok je šokujúci a pre niekoho môže byť prekvapením:
Ak by mali všetci ľudia iba zamestnanecký príjem a tržby by pochádzali iba z tohoto zdroja, nebolo by vôbec možné dosahovať zisk, pretože kúpna sila distribuovaná prostredníctvom firiem je nižšia ako plánované tržby.
Ľudia sú schopní kúpiť iba toľko, koľko dostanú prostredníctvom miezd a iných zdrojov, ktoré momentálne nazvime dodatočné. Keďže mzdy sú naplánované a vyplácané nižšie ako agregátne tržby, tieto nie je možné dosiahnuť iba z objemu miezd. Je to matematicky nemožné. Ako teda ten náš kapitalizmus dokáže fungovať ? (Pretože funguje, aspoň sa to tak môže zdať).
