6. Medzinárodný obchod

Predstavme si  druhú krajinu Y, kde prebieha podobný proces. Namiesto chlebov tam vyrábajú džús, pričom cenové aj mzdové parametre sú rovnaké. Obidve krajiny vyprodukujú rovnaké množstvo svojich špecifických produktov, stanovia cenu na úrovni kúpnej sily svojich zamestnancov, dosiahnu nadprodukciu 50% a začnú sa zaoberať otázkou vývozu zvyšnej výroby.

Optimálny variant – bez zisku, plný prenos nárastu produktivity na spotrebiteľa

Pri tomto optimálnom variante medzinárodného obchodu vidíme podobné výsledky ako pri individuálnej produkcii keď sa zisky z nárastu produktivity prenášajú na spotrebiteľov. V tomto prípade je medzinárodný obchod jednoznačným prínosom pre všetkých zúčastnených, rast produktivity cez špecializáciu umožňuje vyššiu a rôznorodejšiu spotrebu ako by bola dosiahnuteľná v jednotlivých ekonomikách bez špecializácie.  Problémom zostáva to isté zistenie, že pri takomto optimálnom prenesení nárastu produktivity na spotrebiteľov nedochádza k žiadnej tvorbe zisku.

Je to v podstate to isté, ako keby fungovali 2 firmy v rámci jednej krajiny a ich obyvateľstvo by si navzájom vymieňali svoje produkty.

Tento systém bez zisku je trvalo udržateľný, národy môžu spolu obchodovať donekonečna, pokiaľ majú dostatok prírodných zdrojov na svoju špecifickú produkciu.

Na realizáciu všetkých vyrobených tovarov (služieb) nie sú potrebné žiadne ďalšie finančné zdroje, nie je potrebné sa zadlžovať, nie je potrebné zdaňovať zisky a následne prerozdeľovať cez transfery.  Nie sú potrebné žiadne monetárne stimuly, obyvateľstvo oboch zúčastnených krajín disponuje dostatočnou kúpnou silou na realizáciu tak domácej ako aj dovážanej produkcie.

Medzi krajinami nevzniká obchodný deficit ktorý by spôsoboval postupný odlev peňažnej masy z jednej z ekonomík (za predpokladu rovnakej meny) ani žiadne výchylky vo výmennom kurze pri rôznych národných menách.  Je to vskutku ideálna obojstranná výhra.  Pridajme však faktor zisku:

Variant so ziskom, ako zvyčajne – bez plného prenosu produktivity na zákazníkov

V tomto prípade dochádza k opakovaniu situácie ako v prípade A) jednotlivej firmy.  Je to zakončenie rovnice, kde podnikateľ snažiaci sa dosiahnuť zisk očakáva, že sa mu podarí predať svoju nadprodukciu v zahraničí, keďže domáce obyvateľstvo vzhľadom na rozdistribuované platy nedisponuje dostatočnou kúpnou silou, na realizáciu všetkej produkcie.

Problém je len v tom, že aj firmy v krajine jeho cieleného vývozu realizujú svoju produkciu podobnou stratégiou a tak výsledkom je síce zvýšenie rôznorodosti ponuky v obidvoch krajinách avšak na jej plnú realizáciu sú nevyhnutné dodatočné zdroje.

Pri medzinárodnom obchode je tu dodatočný faktor neistoty, ako sa spotrebitelia rozhodnú.
Budú spotrebovávať domácu produkciu a zahraničný dovoz bude ignorovaný ? Bude to dovoz, ktorý dostane prednosť ?  Rozdelí sa spotreba domácich a zahraničných tovarov v určitom pomere  ? Stúpne vôbec spotreba vzhľadom na rozšírenú ponuku a budú ju spotrebitelia ochotní financovať na úver ?

  • Ak ľudia napriek nárastu ponuky tovarov odmietnu financovať svoju spotrebu cez úvery, bude výsledkom 0 zisk v globálnom merítku. Celková kúpna sila 20$ postačí na realizáciu tržieb v rovnakej výške  20$(každý po 10$), čo pokryje výrobné náklady. Pri rovnomernom rozdelení spotreby medzi zahraničné a domáce výrobky alebo odmietnutí ponuky z dovozu podnikatelia nezískajú žiaden zisk ale ani stratu.
  • Ak rozšírená ponuka pôsobí dostatočne lákavo a obyvateľstvo sa nechá chytiť do pasce zadĺženia, nastáva expanzia cez úver, ktorá prinesie zisk, avšak následne pri splácaní nastupuje recesia, kedy sa vymažú zisky z minulých rokov a spotreba klesá pod minimálnu žiadanú úroveň.
  • Špecialitou zisku v medzinárodnom obchode dosahovaného pomocou úverov je schopnosť jednej ekonomiky úplne si podmaniť a vymazať ekonomiku druhej krajiny. Doteraz sme uvažovali s premisou, že spotreba sa viac menej rovnomerne rozdelí medzi domácu produkciu a dovoz, alebo bude dovoz rovnako ignorovaný. Tieto varianty neovplyvňujú hospodárstvo v zúčastnenej krajiny na úkor druhej krajiny a nápodobne.  Predstavte si však situáciu, keď obyvateľstvo jednej krajiny dá prednosť dovozu pred domácou produkciou.

Krajina A dokáže plne umiestniť časť svojej produkcie v domácej ekonomike, kde je na to dostatočná kúpna sila na základe vyplatených miezd a zvyšok sa pokúsi predať v krajine B.

Podnikateľ v krajine B má podobné plány, avšak vzhľadom na preferenciu kupujúcich sa mu nepodarí predať nič v krajine A a jeho tovar odmietnu aj domáci kupujúci v jeho vlastnej krajine B. Keďže pri výrobe vyplatil zdroje v hodnote 10$, jeho strata je -10$.  Kupujúci v krajine B spočiatku nevidia žiadny problém, použili svoje finančné zdroje na nákup tovarov z A a sú spokojní.  Preferencia kupujúcich, ovplyvňujúca odmietnutie tovaru z krajiny B môže byť rozličná:

  • Subjektívne vnímaná  alebo objektívna vyššia kvalita tovarov z krajina A
  • Nižšia cena (často iba marginálne nižšia cena dokáže ovplyvniť nákupné správanie)

Tu je dôležité pripomenúť, že nižšiu cenu je možné dosiahnuť dvoma spôsobmi:

Buď cez redukciu miezd alebo cez zvýšenie objemu výroby a z roho vyplývajúcej ekonomiky mierky. Na toto sa často zabúda zvlášť pri dnešných Európskych problémoch kedy rada pre krajiny v problémoch je: znižujte svoje mzdové náklady.

Ale v skutočnosti úspech niektorých krajín Severnej Európy nie je založený na redukcii miezd ale skôr na zvyšovaní objemu výroby a následnom vývoze do Južnej Európy ako je viditeľné na multimiliardových obchodných deficitoch formujúcich sa medzi týmito dvoma blokmi.  Takže stať sa konkurencieschopnejšími neznamená nevyhnutne znižovať mzdové náklady, v skutočnosti krajiny čo dávajú tieto rady profitujú práve z opačnej stratégie ! Ako bolo vysvetlené pri variante AA nenasýtených potrieb ak domáci spotrebitelia používajú iba trocha pôžičky, cena exportovaných tovarov môže byť stanovená tak nízko aby dokázala poraziť každú konkurenciu v cieľovej krajine. Malý zisk v domácej krajine je garantovaný a väčšina ziskov sa tvorí z exportu pri akýchkoľvek cenách. Ponaučenie z tohto je také, že akékoľvek výrazné znižovanie ceny vašej produkcie nie je zvyčajne vplyvom mzdových faktorov, ale objemu výroby. Ale takáto stratégia nemôže byť nasledovaná každým. Zdvojnásobenie produkčnej kapacity oboch obchodných partnerov prinesie iba dvojnásobnú ponuku, ale nie dvojnásobnú kúpnu silu !

  • Rozdiel v kvalite marketingu
  • Vlastníctvo distribučných kanálov

Tento faktor hrá mimoriadne dôležitú úlohu. Dnes dostať do regálov svoj tovar je úloha pre Herkula a ak majú zavedení výrobcovia osobitný vzťah s distribučnými sieťami, môžu si zabezpečiť exkluzivitu na danom domácom území. Ak si vybudujú vlastné extra odbytové kanály na slabšie nasýtenom trhu, môžu na ňom získať dominantnú pozíciu.

Bez ohľadu na dôvody vzniku preferencie však v nasledujúcom kroku obyvateľstvo B  zistí, že ich domáci výrobcovia, ktorý ich zamestnávali a vyplácali im platy (ktoré boli použité na nákup tovarov z A  skrachovali a oni sa ocitli bez práce. Teraz už nemajú možnosť kúpiť svoje vlastné tovary ani keby chceli, pretože ich domáca výrobná kapacita zanikla, zanikli pracovné miesta, zručnosti.  Ich jediná možnosť ako uspokojiť svoje potreby je nákup z dovozu a vzhľadom na to, že ich kúpna sila klesla na nulu, musia sa zadĺžiť.
Situácia vyzerá nasledovne:

Výroba v krajine A pokračuje ako obvykle, kúpna sila obyvateľstva je zachovaná takže domáce tržby fungujú bez problémov.  Export do B je úspešný, obyvateľstvo B si ale na jeho kúpu muselo požičať, pretože vzhľadom na likvidáciu domáceho priemyslu už nie je zdroj, ktorý by im poskytoval stabilný prísun kúpnej sily. Pôžička prichádza z banky, kde skončili zisky krajiny A z minulého obdobia. Ak by banka, uchovávajúca zisky firmy z krajiny A neposkytla pôžičku obyvateľstvu krajiny B, firma z A by nepredala žiaden tovar mimo domáceho trhu, ktorý má však kapacitu iba 10$, čo znamená že by nedosiahla žiaden zisk. Kolobeh zahraničného obchodu by sa zastavil a situácia by bola taká, že proexportne úspešná firma v krajine  A by zostala bez zisku a krajina B bez akéhokoľvek priemyslu, zamestnanosti a z toho vyplývajúcej kúpnej sily , totálne zruinovaná . Preto je záujem, aby tento čarovný kolobeh pokračoval.